šablóny a podklady  »  encyklopédia

DVD-Audio

DVD sa pomaly, ale iste stáva stále viac populárnejším. Toho sa samozrejme chytili aj vydavatelia hudby, preto vznikol štandard aj pre hudbu na DVD, teda DVD-Audio. Máme tu ďalšieho nástupcu 17 rokov starého CD-DA. Na rozdiel od CD-DA formátu vzrástlo rozlíšenie na 24 bitov, vzorkovacia frekvencia na 192 kHz pre stereo a 96 kHz pre 6 kanálov. Tento formát je možné prehrávať iba v prehrávačoch s podporou DVD-Audio, nie je ich možné prehrať v ľubovoľnom DVD-Video prehrávači. Tento formát vznikol v roku 1999.

DVD-ROM (DVD-Read Only Memory)

Vďaka vysokej kapacite na seba nenechal príliš dlho čakať ani nástupca CD-ROM. Na rozdiel od CD-ROM-u vzrástla kapacita viac ako na 6 násobok u najjednoduchšej verzie. U obojstranného dvojvrstvového disku je to až 24 násobok. Vďaka vyššej hustote záznamu vzrástla aj rýchlosť čítania. Dáta sú na disku uložené pomocou rozšírených formátov UDF (Universal data format) alebo ISO (Industrial standard organization). Vznik tohto formátu sa datuje k roku 1996.

DVD-R (DVD-Recordable)

DVD-R prichádza ako nástupca veľmi populárneho CD-R. Ide teda o disk, ktorý je od výroby prázdny a pomocou príslušného programu a mechaniky sa dajú na tento disk zapísať ľubovoľné dáta. Ide o jeden z troch súperiacich formátov pre zápis na disk DVD. Tento formát bol schválený tzv. DVD Fórom. Na prvej generácii týchto diskov bolo možné uložiť iba 3,95 GB. Dnes sa bežne používa už generácia druhá, ktorá má kapacitu 4,7 GB.

Tento formát bol tiež rozdelený na dva typy, ktoré sa označovali prídavky „for Authoring" a „for General". For Authoring boli disky, na ktoré bolo zapisované laserom o vlnovej dĺžke 635 nm. Pri verzii for General sa používa laser s vlnovou dĺžkou 650nm. Dnes sa bežne používa práve druhá verzia, zapisuje sa teda pomocou laseru s vlnovou dĺžkou 650nm. Pri väčšine diskov je potom presná kapacita 4 707 319 808 B.

Tento formát vymyslela spoločnosť Pioneer behom jesene roku 1997.

DVD-R DL (DVD-R Dual Layer, DVD-R9)

Je rozšírením predošlej technológie, teda DVD-R o druhú vrstvu pre záznam. Druhá vrstva rozšírila kapacitu disku takmer na dvojnásobok, presnejšie 8 543 666 176 B. Bežne sa teda uvádza 8,55 GB. Prvé mechaniky podporujúce zápis do dvoch vrstiev mohli mať problémy s prechodom do druhej vrstvy. To sa mohlo prejaviť pri prehrávaní chybou, či pomalším čítaním. Výhodou DVD-R DL je podpora Layer Jump Recording, čo umožní zapisovať i na druhú vrstvu, bez toho aby bola ta prvá celkom zaplnená. Bez tejto funkcie musí byť prvá vrstva kompletne zapísaná až potom sa môže prejsť na druhou. Tento typ vznikol v polovici roku 2005.

DVD-RAM (DVD-Random Access Memory)

Je tretím formátom pre prepisovateľný disk DVD, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch sa výrazne líši aj po fyzikálnej stránke. S týmto formátom sa môžete stretnúť vo veľkom množstve rôznych typov. Tie sú rozdelené podľa počtu strán (jednostranné x obojstranné), veľkosti (120 mm x 80 mm) a uloženia média (bez ochranného obalu x vynímatelné z ochranného obalu x nevynímatelné z ochranného obalu). Tento formát je vďaka svojim vlastnostiam veľmi zaujímavý, bohužiaľ v jeho masovom rozšírení mu zabránila vyššia cena.

Toto médium je už jednoducho rozoznateľné od jeho konkurentov v podobe DVD-RW a DVD+RW. Na disku sú totiž značky, ktoré označujú jednotlivé sektory disku. Dáta na DVD-RAM sú uložené do sektorov, teda podobne ako tomu je u pevných diskov, tu žiadnu špirálu ako u ostatných optických diskoch nenájdete. Tento optický disk môžete zakúpiť buď v klasickej škatuľke, alebo v špeciálnej (používa sa označenie caddy, cartridge) určené iba na DVD-RAM. Pokiaľ je disk z tejto schránky vybratý, môže byť použitý v akejkoľvek mechanike s podporou DVD-RAM. V prípade, že je disk uložený v caddy z ktorej ho nie je možné vybrať, je možné ho prečítať iba v mechanike s podporou týchto diskov. Také mechaniky vyrába spoločnosť Panasonic, bohužiaľ pre český trh sú nedostupné. Caddy má za úlohu chrániť disk pred fyzickým poškodením a nečistotami.

Obľúbenosť si tento formát získal tiež kvôli jednoduchému ovládaniu. Zatiaľ čo pri prechádzajúcich optických diskoch bolo potrebné použitie špeciálneho programu, ktorý vie zapisovať na optický disk, tu stačí iba správny ovládač mechaniky. Vďaka tomuto ovládaču je potom možné s DVD-RAM médiom pracovať ako by to bola disketa či pevný disk. Súbory teda na disk môžete kopírovať a mazať pomocou ľubovoľného správcu súborov. Disk je na túto činnosť tiež prispôsobený fyzicky, pretože ho je možné až 100 000x prepísať. To je až 100x viac ako pri ostatných formátoch.

O bezpečnosť dát pri zápise sa tiež stará ovládač, ktorý pri vypaľovaní dáta číta a kontroluje. V prípade, že je na disk niečo chybne zapísané, automaticky bude chyba opravená. Z tohto dôvodu je zápis na tieto disky 2x pomalší, ako u konkurentov. Niektoré mechaniky však umožňujú túto kontrolu vypnúť, čo môže byť pre dáta na disku nebezpečné. Presná kapacita média predstavuje 4 580 769 792 B. U obojstranných diskov je to potom presne 2x toľko, ale médium musí byť ručne otočené.

Tento formát bol pôvodne navrhnutý ako nástupca magnetooptických diskov s ktorými má veľa spoločného. Za týmto typom stoja spoločnosti ako Panasonic, Toshiba, Apple Computer, Hitachi, NEC, Pioneer, Samsung a Sharp. Tento formát vznikol v roku 1997.

DVD-RAM WO (DVD-RAM Write Once)

Verzia DVD-RAM, ktorá je určená iba k jedinému zápisu. Ide teda o konkurenta k diskom DVD-R a DVD+R. Tento formát sa ale neujal, pretože hlavné výhody DVD-RAM sú predovšetkým v možnosti častého zápisu a mazania dát. Cena DVD-RAM WO médií bola príliš vysoká v porovnaní s DVD-R a DVD+R.

DVD-RW (DVD-ReWritable)

Prepisovateľná podoba DVD-R disku. Dáta sa dajú zapísať, zmazať a opäť zapísať. Počet možných prepisov by mal byť až 1000x, bohužiaľ v praxi je tento počet podstatne nižší (rádovo skôr stovky až desiatky). Za týmto formátom stojí opäť spoločnosť Pioneer. Aj pri tomto formáte sa môžete stretnúť s dvoma typmi a to Video Recording (VR) a Video Format (VF). Formát VF je vhodný pre použitie v počítači, VR je ideálne pre použitie v stolnom DVD rekordéri. Tento formát vznikol o dva roky neskôr, ako zapisovatelna verzia, presnejšie teda v novembri 1999.

DVD-Video

Tento formát bol podobným priekopníkom v oblasti DVD, teda obdobne ako u CD-DA v oblasti CD. Prvým formátom u DVD sa stal práve DVD-Video, ktorý sa stal natoľko populárny, že vytlačil z trhu svojich predchodcov v podobe VHS a VCD. Na rozdiel od nich ponúka podstatne vyššiu kvalitu ako obrazovú tak aj zvukovú. Disky môžu obsahovať aj bonusové časti súvisiace s filmom. Medzi ďalšie výhody patrí možnosť až 8 zvukových stop a 32 verzií titulkov. Jeden disk tak môže obsahovať lokalizáciu až pre 40 jazykov. Kapitoly patria medzi ďalšie užiteľné vlastnosti tohto formátu, vďaka nim je rozdelený film na niekoľko kapitol pre ľahšiu orientáciu. Pre lepšiu a rýchlejšiu orientáciu je k dispozícii aj navigácia pomocou tzv. menu. Užitočnou funkciou môže byť až 9 rôznych pohľadov kamier.

Rozlíšenie videa v pixloch môže byť od 352 × 288 do 720 × 576 pre PAL normu a pre NTSC to je od 352 × 240 do 720 × 480. Snímková frekvencia pre normu PAL predstavuje 25 snímkou za sekundu, pri NTSC to je 29,97 alebo 23,976 snímkou za sekundu. Video je uložené pomocou kodeku MPEG-2 s dátovým tokom dosahujúcim až k 9,8 Mbit/s.

Audio stopy môžu byť na DVD-Video v štyroch rôznych podobách. S prvou sme sa už stretli pri CD-DA a to PCM, pri DVD-Video je vzorkovacia frekvencia 48 kHz alebo 96 kHz , rozlíšenie 16 alebo 24 bitov L-PCM, 2 až 6 kanálov a dátový tok môže dosahovať až 6144 kbit/s. MP2 je zase známe z VCD, tu má vzorkovaciu frekvenciu 48 kHz, 1 až 7.1 (8) kanálov a dátový tok dosahuje až k 912 kbit/s. Novinkou je AC-3 so vzorkovacou frekvencou 48 kHz, 1 až 5.1 (6) kanálov a dátový tok až 448 kbit/s. Najkvalitnejší zvuk je na DVD-Video ukladaný vo formáte DTS so vzorkovacou frekvenciou 48 kHz či 96 kHz, 2 až 6.1 (7) kanálov. Dátový tok v tomto prípade môže byť buď polovičný (Half Rate), ktorý je 768 kbit/s alnebo plný (Full Rate) s 1536 kbit/s.

Tento formát bol prvý krát uvedený na trh v Japonsku roku 1996, vo zvyšku sveta to bolo o rok neskôr.

DVD+R (DVD+Recordable)

DVD+R je ďalším zapisovatelným formátom, ide teda o konkurenta k DVD-R. DVD+R však ponúka o niečo menšiu kapacitu, presne to je 4 700 372 992 B. Tento formát vznikol predovšetkým kvôli zníženiu licenčných poplatkov, ktoré boli uplatňované na DVD-R.

Medzi výhody tohto formátu nepatria iba nižšie licenčné podmienky, ceny médií DVD-R a DVD+R sú v súčasnej dobe porovnateľné. Sú tu aj iné výhody, ako je napríklad možnosť zmeniť booktype na DVD-ROM. Vďaka tomu sa disk nehlási ako DVD+R, ale ako DVD-ROM. To môže mať pozitívny vplyv na kompatibilitu s niektorými mechanikami, predovšetkým staršie mechaniky mali s čítaním DVD+R problémy. Ďalšou nespornou výhodou je možnosť nechať disk po zápise otvorený. To je samozrejme možné aj pri DVD-R. Ale pri DVD-R je možné, že systém neuvidí zapísané dáta. Pokiaľ tomu tak je, môžeme použiť rôzne programy na prečítanie týchto dát, alebo disk uzavrieť. Pri DVD+R sú všetky dáta vidieť aj keď nie je disk uzavretý

Ďalším plusom pre tento formát by mala byť lepšia presnosť čítania dát pri vyšších rýchlostiach a lepšia oprava chýb. Tieto údaje sú ťažko merateľné a tak nie je možné povedať o koľko presne je v týchto dvoch prípadoch DVD+R lepší. Toto médium by si malo aj lepšie poradiť s prerušovaným záznamom (Loseless Linking). To sa môže hodiť predovšetkým pre stolné DVD rekordéry alebo DVD kamery

Tento formát je pod vedením tzv. DVD+RW Alliance, medzi ich členov patrí napríklad Dell Computer, Hewlett-Packard / Compaq, Philips, Ricoh, Sony, Thomson, Verbatim a Yamaha. Vznik tohto formátu sa datuje k roku 2002, teda päť rokov po DVD-R

DVD+R DL (DVD+R Dual Layer, DVD+R9)

Opäť ide o rozšírenie formátu DVD+R o druhú záznamovú vrstvu. Aj v tomto prípade vznikali problémy pri prvých médiách a optických mechanikách pri prechode z jednej vrstvy do druhej. Kapacita tohto média predstavuje 8 547 991 552 B, čo je o pár MB viac ako u konkurenčného DVD-R DL. Tento formát sa na trhu objavil v polovici roku 2004.

DVD+RW (DVD+ReWritable)

DVD+R má svoju prepisovateľnú podobu a to DVD+RW. Vďaka technológií Loseless Linking je možné ľahko a rýchle prepisovať a mazať jednotlivé bloky dát. To je vhodné napríklad pre odstránenie reklamy z nahraného filmu. Počet prepisov je udávaná štandardne 1000x. V praxi je toto číslo opäť nižšie. DVD+RW disk vznikol skôr, ako jeho zapisovatelná verzia DVD+R. Štandard bol hotový už v roku 1997, ale na trh sa dostal až v roku 2001.