šablóny a podklady  »  encyklopédia

CD-DA (CD-Digital Audio)

Pre tento typ média sa používa aj pomenovanie podľa štandardu „červená kniha" (red book). Obsah tohto disku je vylisovaný už od výroby a je nemenný, v tomto prípade je na disku uložená iba hudba v digitálnej podobe. Hudba na audio disku je uložená pomocou pulzne kódovanej modulácie (PCM) s rozlíšením 16 bitov a frekvenciou 44,1 kHz pre dva kanály. Pre bežných užívateľov teda dostatočná kvalita, ktorá je vo väčšine prípadov obmedzená skôr reprodukčnou sústavou. Na jednom kompaktnom disku tak môžete počúvať hudbu o dĺžke až 74 minút. Táto doba bola stanovená podľa Beethovenovej Deviatej symfónie. Neskôr zúžením rozstupu špirály bolo dosiahnuté dnes bežných 80 minút. Prvé CD bolo možné zakúpiť v obchodoch 17. augusta 1982.

CD-Extra (CD-Plus, Enhanced CD)

Inak tiež definovaný ako „modrá kniha" (blue book). Kombinuje CD-ROM XA a CD-DA. Vďaka tomu je možné tento disk vložiť do hudobného CD prehrávača a počúvať na ňom hudbu, ktorá je uložená v prvej časti (session) disku. V druhé časti (session) potom môžu byť uložené dáta, ktoré môžeme prečítať napríklad na osobnom počítači. Využitie je napríklad pri výuke cudzích jazykov, kedy môžu byť na disku nahovorené cvičenia rodeným hovorcom a týmito dátami môžu byť napríklad samotné cvičenia v textovej forme. Prípadne môže isť o hudobné CD nejakej skupiny, ktoré je obohatené o videoklipy a fotografie pre PC. Prvé zmienky o tomto formáte sa objavujú už od roku 1995.

CD+G (CD+Graphics)

Je rozšírením CD-DA o grafické informácie. Grafika sa nachádza v šiestich z ôsmych subcode kanálov (R-W podkanály), kde každý môže obsahovať 4 MB dát. Tieto disky sú ideálne pre tzv. karaoke, pretože je možné prehrávať hudbu a zároveň zobrazovať texty piesní, ktoré sú uložené ako obrázky (bitmapy). Vďaka tomu mal tento formát úspech predovšetkým v Japonsku, kde je karaoke populárne. Na disku sa môžu nachádzať aj informácie o autorovi, názve skladby, žáner atd. Prvé albumy byli vydané v roku 1986.

CD-i (CD-Interactive)

Tento štandard je definovaný tiež ako „zelená kniha" (Green Book). Otcom CD-i je spoločnosť Philips. Tento lisovaný formát je určený na prehrávanie dát na počítači, alebo na prehrávači s podporou CD-i pripojenému k TV. Prehrávače CD-i boli cenovo nákladnejšie, pretože boli podstatne zložitejšie. Obsahovali totiž CPU, video a audio radiče a pamäť. Taký prehrávač sa už neobišiel ani bez operačného systému. Vďaka tomu už na CD-i prehrávači bolo možné spúšťať rôzne hry.

Na CD-i disk je možné uložiť až dve a pol hodiny hudby v CD kvalite, alebo 10 hodín stereo vysielania v kvalite AM. K dispozícii sú 4 rôzne stupne zvukovej kvality. Tento disk môže obsahovať až 16 paralelných zvukových stôp, každá teda môže byť v inom jazyku. Pre video existujú štyri vrstvy - statická a tri dynamické. Prvý prehrávač tohto formátu sa objavil v roku 1991 ale formát bol navrhnutý už v roku 1986.

CD-iReady

Ide o kombináciu CD-i a CD-DA formátu. Tento disk je možné prehrať ako v hudobnom tak aj CD-i prehrávači. CD-iReady využíva medzeru medzi koncom predchádzajúcej a začiatkom novej skladby. Štandard túto medzeru rozšíril až na 180 sekúnd. V tejto medzere potom môžu byť uložené dáta vo formáte CD-i. Využitie nájde opäť v hudobných diskoch, pri prehrávaní hudby môžete sledovať dodatočné informácie o skladbe.

CD-I Bridge (CD-Interactive Bridge)

Tento formát definuje spôsob uloženia CD-i dát na CD-ROM XA médium. Využitie nájde napríklad pre Photo CD alebo Video CD disk. Za týmto formátom stoja spoločnosti Sony a Philips.

CD-R (CD-Recordable)

Nazývané tiež štandardom ako „oranžová kniha" (orange book part II). Asi najznámejšie a najpopulárnejšie médium medzi počítačovými užívateľmi. Áno ide o zapisovateľný (vypalovateľný) disk. Médium je od výroby prázdne, obsahuje iba pár nutných informácií pre vypaľovaciu mechaniku. Na disk je možné zapísať pomocou príslušného programu a mechaniky akékoľvek dáta. Dáta môžu byť zapísané iba raz a potom už iba čítané. Veľkosť tohto disku je odlišná podľa druhu a výrobcu média. Klasické 12 cm média môžu mať od 650 MB (74 minút) až po 870 MB (99 minút). Čím vyššia kapacita média, tým môže byť horšia kompatibilita ako s čítacou tak zapisovacou mechanikou. Vyššia kapacita je dosiahnutá zúžením rozstupu špirály. To však môže byť pre niektoré mechaniky problém. Tieto média sú plne kompatibilné so štandardami CD-DA a CD-ROM. Tento druh médií je známy od roku 1988.

CD-ROM (CD-Read Only Memory)

Alebo tiež nazývane ako „žltá kniha" (yellow book). Je to obdoba lisovaného kompaktného disku, ktorá obsahuje digitálne dáta pre počítač. Dáta na tomto disku sú "vylisované" od výroby a nie je ich možné zmeniť. Na tomto médiu môže byť od výroby uložených až 650 MB. Neskôr zúžením rozstupu špirály bolo dosiahnutých dnes bežných 700 MB. Formát CD-ROM bol prvý krát použitý v júli 1985 a používa sa až do súčasnosti, za jeho zrodom stoja spoločnosti Philips a Sony.

CD-ROM XA (CD-ROM eXtended Architecture)

Ide o vylepšenie formátu CD-ROM, za ktorým stoja spoločnosti Sony, Phillips a Microsoft. S týmto médiom sa tiež môžete stretnúť pod názvom štandardu „yellow book Mode 2" (Mode 1 sa používa pre CD-ROM). Vylepšenie spočíva v lepšej synchronizácii textu, audia a videa multimediálnych diskov. Tento štandard sa ďalej delí do dvoch kategórií a to Form 1 a Form 2. U Form 1 je systém opráv chýb rovnaký ako pri CD-ROM, je teda dosiahnutá vyššia kompatibilita s multisession diskami. Na rozdiel od Form-u 2 kde bola odstránená oprava chýb prvej úrovne. Preto môže byť toto médium náchylnejšie na poškodenie ale na druhú stranu dosahuje vyššej kapacity.

Ďalšou výhodou CD-ROM XA disku môže byť fakt, že je podporovaná kompresia hudby vo formáte ADPCM. Kompresia potom umožní uložiť na jeden disk až 9,5 hodiny v kvalite stereo AM, prípadne 19 hodín pre mono AM. Disky je možné prehrávať v prehrávačoch s podporou CD-I, samotný formát CD-ROM XA je vlastne kombináciou CD-ROM a CD-I. CD-ROM XA štandard slúži ako fyzický formát pre Kodak Photo CD. Tento formát bol zavedený roku 1988.

CD-RW (CD-ReWritable)

Aj tento disk môže byť popísaný ako štandard „oranžová kniha" (orange book part III). Taktiež populárne médium medzi počítačovými užívateľmi. Tento disk tiež umožňuje zápis dát, ale aj ich zmazanie. Vďaka tomu je možné na disk opakovane zapisovať, často sa teda hovorí o prepisovateľnom disku. Pre tieto funkcie musí byť opäť patrične vybavený v podobe prepisovacej mechaniky a príslušnej aplikácie. Vďaka nižšej odrazivosti záznamovej vrstvy nemusí byť toto médium kompatibilné so všetkými mechanikami (problém predovšetkým veľmi starých mechanik). Ďalší problém môže vzniknúť v súvislosti s rýchlosťou média. Média, ktoré sú určené pre vyššiu rýchlosť ako ponúka mechanika, nemusí fungovať správne. Preto je vhodné nakupovať média, ktoré majú rovnakú rýchlosť ako vaša mechanika. S týmto formátom médií sa môžete stretnúť už od roku 1997.

CD-Text

Ďalšie rozšírenie CD-DA s podobným účelom ako CD+G. Tu ide ale iba o textové informácie, ktoré sa môžu zobrazovať na displeji prehrávača. Medzi tieto informácie patrí názov autora, skladby a albumu. Text je na disku ukladaný pomocou Interactive Text Transmission System (ITTS) formátu, ktorý je tiež používaný pri Digital Audio Broadcasting a MiniDisc médiach. Pre zobrazovanie ITTS textu je potrebný preklad pomocí tabuľky. Tento formát sa začal používať od septembra roku 1996.

DD-CD (Double Density-CD)

„Purpurová kniha" (purple book) je štandardom DD-CD. Ďalší nápad od spoločnosti Sony, ktorý sa bohužiaľ príliš neujal. Médium bolo schopné obsiahnuť až 1,3 GB dát. Toho bolo dosiahnuté zmenšením medzery medzi stopou a skrátením priehlbní (pit). K využitiu tejto kapacity bolo nutné DD-CD médium a kompatibilná mechanika, tie boli samozrejme výrazne finančne náročnejšie. DD-CD bolo uvedené v roku 2000.

Mixed Mode CD

Je diskom, ktorý obsahuje dáta v dvoch rôznych formátoch. Často sa používa prvá stopa pre dáta a zvyšné pre audio. Tohto skôr využívali napríklad počítačové hry, kde zvuk v hre bol uložený v CD-DA podobe. Hudbu z tejto hry potom bolo možné púšťať na bežnom audio CD prehrávači. To samozrejme mohlo byť problémom pre niektoré prehrávače, ktoré sa pokúšali prehrať dátovú stopu ako audio. Nie len že sa z reproduktorov ozývali nepočúvateľné zvuky, ale mohlo dôjsť i k samotnému poškodeniu reproduktorov. Tento problém rieši práve CD-Extra formát, kde tomu je presne naopak. Na CD sa môžu nachádzať aj multimédia (videoklipy, obrázky) namiesto hry, či programu. Tento formát je známy od polovice 90-tých rokov.

Photo CD

Taktiež známy ako štandard „béžová kniha" (beige book). Photo CD je disk ktorého obsahom sú fotografie. Na disku môže byť uložených až 100 fotografií vo vysokej kvalite. Fotografie z tohto disku je možné zobrazovať aj tlačiť. K prehliadaniu je potrebný CD-i alebo Photo CD prehrávač, prípadne PC s vhodným programom. Tlač môže byť uskutočnená pomocou špeciálnej tlačiarne od spoločnosti Kodak. Tento formát je založený na CD-ROM XA a CD-i Bridge (špecifikácia Orange Book Hybrid Disc). Za vznikom tohto formátu roku 1992 stojí spoločnosť Kodak.

SACD (Super Audio CD)

Tento formát môžeme nájsť tiež pod štandardom „šarlatová kniha" (scarlet book). SACD je nástupcom už 17 rokov známeho CD-DA. Oproti klasickému audio CD ponúka podstatne vyššiu kvalitu. SACD využíva jednobitové Direct Stream Digital (DSD) technológie masteringu. Frekvenčný rozsah môže byť až 100 000 Hz a dynamický 120 dB. Počet kanálov sa rozrástol až na 6.

Taký skok v kvalite musí byť badateľný aj na dátovej náročnosti, preto SACD môžu mať dve vrstvy. V prvej vrstve býva uložená hudba vo formáte CD-DA a v druhej sú doplňujúce informácie pre vyššiu kvalitu na SACD prehrávačoch. Práve druhá vrstva sa podobá skôr technológii DVD, než CD.

Okrem hudby môže byť na disku obsiahnutá aj grafika a text. Pokiaľ SACD disk má iba jednu vrstvu, tak ide o DVD-5. V prípade dvoch vrstiev môže ísť o vyššie spomínanú kombináciu (CD-DA + DVD-5), alebo o DVD-9. Za týmto formátom stoja spoločnosti Philips a Sony už od roku 1999.

SVCD (Super Video CD)

Tu už podľa názvu môžeme odhadnúť, že tento formát má niečo spoločného s VCD. Presne tak, ide o vylepšenie formátu VCD. Vylepšenie spočíva vo vyššej obrazovej kvalite videa. Pôvodne bol vyvinutý iba pre čínsky trh, ale vďaka kvalitnejšiemu obrazu sa rozšíril aj mimo tento štát. V tomto prípade je video ukladané pomocou kodeku MPEG-2 s rozlíšením 480 × 480 pre NTSC a 480 × 576 pixlov pre PAL normu. Dátový tok videa môže dosahovať až 2.6 Mbit/s. Po zvukovej stránke sa toho príliš nezmenilo, opäť je použitý kodek MPEG-1 layer 2 so vzorkovacou frekvenciou 44,1 kHz pre dva kanály. Zmenou je dátový tok, ktorý sa pohybuje od 32 do 384 kbit/s. SVCD je spätne kompatibilný s predchodcami v podobe VideoCD 1.1, 2.0 a interaktívnym VideoCD 3.0. Okrem videa sa tu môžu nachádzať aj textové informácie. To sú napríklad titulky. Tento formát existuje od roku 1998.

VCD (Video CD)

Tiež známe pod štandardom „biela kniha" (white book). Ako už názov napovedá, na tomto disku je uložené video. Tento formát sa mal stať nástupcom VHS, ale v ČR sa mu to príliš nepodarilo. Prehrávanie týchto diskov je možné v VCD alebo SVCD prehrávači, osobnom počítači alebo niektorom DVD prehrávači.

Video na tomto disku je ukladané pomocou MPEG-1 kodeku v rozlíšení 352 × 240 pre NTSC normu a pre PAL 352 × 288 pixlov. Snímková frekvencia je u NTSC 29,97 alebo 23,976 snímkou za sekundu a u PAL 25 snímkou za sekundu. Dátový tok videa dosahuje hodnoty okolo 1,13 Mbit/s. Pre audio stopu sa používa kodek MPEG-1 layer 2 so vzorkovacou frekvenciou 44,1 kHz pre dva kanály. Pre audio je vyhradený dátový tok 224 kbit/s. Dáta sú na disk nahrávané rovnako ako je tomu pri CD-ROM XA Mode 2 Form 2 s tým rozdielom, že prvá stopa obsahuje aplikáciu CD-I a Video CD Information Area, teda hlavná informácia o Video CD. Tento formát vznikol v roku 1993.